Veď ty ani nevieš, 

ako som ťa milovala.

No stále na mňa kašleš,

tak som ťa znenávidela.

Vždy som chcela len s tebou byť,

len pre teba túžila som žiť.

No ty si teraz s inou,

a to len a len mojou vinou.

Teraz mi neostáva nič iné, iba čakať

kedy ma čosi zabije,

a iba dúfať,

veď  takto to ďalej nejde.

Aj keby si ma teraz ešte chcel,

Bojím sa, že ja už chcieť nebudem.

Veľmi to bolí, nikto zo nevie.

"Láska je sladká" - každý to povie.

No ja o tom viem svoje,

veď láska a nenávisť sužujúsrdce moje.

Chcem kričať a plakať,

no zároveň smiať sa a radovať.

No v hrudi, tam mám čiernu dieru,

a pomaličky strácam vieru.

Chcem stále a dlho žiť,

no rýchlo umierať.

Na svete s tebou byť,

či už konečne pokoj mať?

Čierna hlbina, tá je stále väčšia,

a moje nádeje sa rýchlo tenčia.

V mysli le jediné dve slová mám,

Láska a Nenávisť, veď to teraz prežívam.

Hnev a bolesť denne ma týrajú,

no netuším kto ten boj vyhrá.

Bo láska a cit, silu mi dávajú,

Tie musia ten boj vyhrať.

Poznám jedného človeka,

čo dokáže robiť mlynské kolesá,

aby ma videl usmiať sa,

no to je sila nadľudská.

A hoci ho veľmi rada mám,

v  srdci nad tým druhým rozmýšľam.

Neviem sa nijako rozhodnúť,

city a myseľ sa nikdy nezhodnú.

Môžem len dúfať...